História

Obec sa spomína od roku 1325 pod menom Krásna. V roku 1598 mala 30 domov, v roku 1720 dva mlyny a 37 daňovníkov, v roku 1784 - 245 domov a 1420 obyvateľov, v roku 1828 - 328 domov a 2346 obyvateľov.

Najskôr patrila obec žilinskému dedičnému richtárovi, neskôr mestu Žilina, potom panstvu Strečno.

Nedá sa s určitosťou povedať, do ktorej farnosti od svojho vzniku Krásno patrilo. Mohla to byť Radoľa alebo Teplička nad Váhom. Obidve tieto farnosti sa uvádzajú v zázname tých farností, ktoré prispeli pápežským legátom. Radoľa bola v 14.st. jedinou farnosťou na Kysuciach a Teplička nad Váhom patrila do feudálneho panstva v Strečne, ku ktorému neskôr patrilo Krásno ako obec. Po roku 1325, keď sa 27.septembra stalo Krásno majetkom žilinského dedičného richtára, podľa vtedy platného práva sa stalo filiálkou Žiliny a to na dlhý čas. Ešte roku 1586 v zozname farností Trenčianskej župy sa uvádza ako filiálka Žiliny.

Prvá svetová, hospodárska kríza a druhá svetová vojna, tak ako všade inde, zanechali nepriaznivé stopy aj v Krásne. Muži, ktorí sa vrátili z frontu, keď videli, že tí, čo boli doma, sa majú dobre, rozhnevali sa. Vyhradili si právo vyrovnať sa s každým. Rabovačku sa podarilo zastaviť ozbrojeným železničiarom zo Žiliny, ktorých zavolali miestny židia. Vodca rabovačky padol po prvých výstreloch a jeho spoločník cestou do nemocnice.