|
Podľa regionálneho geomorfologického členenia Slovenska leží katastrálne územie sídla Krásna nad Kysucou v oblasti Slovensko - Moravských a Stredných Beskýd, ktoré sú súčasťou provincie Západných Karpát.
Západná časť patrí do celku Javorníky. Východná časť patrí do celku Kysuckej vrchoviny.
Reliéf okolo rieky Kysuca ma charakter kotliny a eróznej brázdy, okolo rieky Bystrica charakter úvalinovej doliny. V časti Kalinov prevláda reliéf pedimentových podvrchovin a pahorkatín, v časti Zákysučie hornatinný reliéf s morfologicky výraznou stráňou nad riekou Kysuca. Nadmorská výška terénu sa pohybuje v rozmedzí 380 - 906 m.n.m. riek Kysuce a Bystrice. Sklovitosť svahov v údolí Kysuce a Bystrice dosahuje vačšinou hodnoty 6 - 14 stupňov, okrajových častiach 14 - 24 stupňov.
Geologický podklad úzkeho pásu okolo Kysuce tvoria nivné sedimenty a splachy ostatnej časti katastru flyšové vývoje s premenlivým podielom pieskovcov, ílovcov a slieňovcov vo vnútrokarpatskom paleogene v Magurskej a Račianskej jednotke.
Z hľadiska inžinierskej geológie v okolí Kysuce a sútoku s Bystricou prevládajú štrkové zeminy (s pridanými zložkami zlepencov a pieskovcov) zväčša s hlinitým povrchom, v ostatnom území skalné a poloskalné horniny (ílovec, slénovce, pieskovce).
K negatívnym javom typickým pre flyšové pásmo patria zosuvy a erózie pôdy. Zosuvné územia sa nachádzajú severne od osád Rafajovci a Gavlasovci a západne od železničnej trate. Eróziou sú najviac ohrozené plochy pod vodojemom nad Krásnom a nad osadou Drozdovci (silná erózia - 4. stupňa) a okolo Kysuce, okolo št. cesty, svahy v Kalinove, nad Blažkovcami a pod osadou Vyšné Vane (stredná erózia - 3.stupňa) zo 6 stupňovej klasifikácie. 3. Stupeň predstavuje intenzitu odnosu 5 -15 m3 na ha za rok. V katastri obce niesu evidované žiadne druhy nerastných surovín.
|